SKU

„Žiadna demokracia, potrebujeme poriadok, poslušnosť a vychovanosť.“ započul som raz jednu zástupkyňu, ako zahriakla vychovávateľku, ktorá na porade vyjadrila nesúhlas s navrhovaným riešením vedenia školy. Takto, ale aj mnohými inými spôsobmi je na mnohých školách potláčaná demokracia v záujme „vyšších“ cieľov. Nemáme predsa čas „kašľať sa“ s názorom každého učiteľa v zborovni. „To by sa rýchlo zmenila atmosféra na anarchiu,“ môžeme počuť.

            Písal sa rok 1977, keď rakúsky psychiater Viktor Frankl opísal hrôzy koncentračných táborov v knihe Napriek všetkému povedať životu áno. Mnohí takéto prirovnania neznášajú, vraj je to prehnané, toto v našich školách predsa nehrozí. Nacizmu a extrémizmu nahrávala práve tá nezdravá kultúra – bola to výchova mládeže k slepej poslušnosti bez kritického myslenia, ktoré postupne oberali ľudí o ich názory a dôstojnosť tak, aby s tým sami boli aj stotožnení. Práve toto dejinné obdobie potvrdila aj sociálna psychológia mnohými veľkolepými experimentmi ako výsledok skorumpovanosti a degradácie moci.

Demokracia má nemalé úskalia, ale ak smeruje k slobode a zodpovednosti jednotlivca a spoločnosti, tak je jedinou cestou humánneho spolužitia. Znie to pekne, ale aplikácia týchto princípov do škôl mnohým nevyhovuje – verejná voľba riaditeľa školy, obmedzenie na dve volebné obdobia, spoločná tvorba a prerokovávanie pracovných podmienok, hlasovanie a diskusia o vízii, pravidlách a smerovaní školy, hodnotenie nadriadených, subsidiarita, participácia na moci a pod.

Predstavte si, že by učiteľ prišiel do triedy a povedal deťom, koho si majú zvoliť za predsedu triedy, alebo by si ich po jednom volal a našepkával im. Dnes si to učiteľ v triede už nedovolí, ale ak sa presunieme o pár metrov do zborovne školy, takéto konanie bežne nájdete pri voľbe zástupcov zamestnancov alebo do rady školy. Neprekvapí vás, že na lístku už máte predpísaného a vybraného kandidáta, ktorého krúžkujete z dvoch najlepších priateľov vedenia školy. „Anička, nevzala by si to členstvo v rade školy, vieš, nikto to nechce a ty máš také organizačné schopnosti…“ zaznelo z jedného nevinného stretnutia v riaditeľni.

Väčšina učiteľov si s obavou dá pozor na to, aby žiaka oznámkovala presne podľa kritérií bez akéhokoľvek nadŕžania. Lebo rodičia ako strážcovia demokracie stoja za deťmi. Kto stojí za učiteľmi, keď sa nikto nevie dopátrať po Vianociach, podľa akého kľúča prišli na účty učiteľom odmeny? Kto stojí za učiteľmi, keď príde na školu anonymná sťažnosť? Kde sú zápisnice a spravodlivé vyšetrenie sťažností? V koľkých zborovniach niekto niekedy meral klímu vzťahov, pričom medzi žiakmi je to bežné?

Vstúpte na vyučovaciu hodinu malých štvrtákov – uvidíte interaktívnu tabuľu, žiakov pracujúcich v skupinách, zapálene diskutujúcich s pani učiteľkou – radosť v tvári žiakov. Bezduchá disciplína už dávno nie je v mnohých triedach na prvom mieste, viac sa preferuje rešpekt, participácia, vzájomné počúvanie a spolupráca. Ako často takúto atmosféru vidíme v zborovniach, či na poradách? Zapálenú diskusiu, spoluprácu v tímoch, protirečenie, schvaľovanie spoločných dokumentov?

            Ak dnes prirovnáme učiteľskú zborovňu k triede, zostaneme najskôr prekvapení, tieto dve miestnosti sú často veľmi odlišné. Žiak v triede vplyvom celospoločenského tlaku má dnes lepšie postavenie ako učiteľ v zborovni. A nie je to chyba žiakov, či rodičov. Je to chyba systému, ktorý od ministerstva počnúc nie je ochotný pripustiť demokraciu nikde inde mimo školskej triedy. Vedeniu škôl sa síce podarilo získať právnu subjektivitu, ale lojálne rady škôl, ktorých voľby si sami organizujú, nefungujú. Kde je v tom všetkom učiteľ a zborovňa? Silné vedenie školy na jednej strane, sebavedomí rodičia a žiaci na druhej strane nám vychovali celú generáciu učiteľov, ktorí pasívne sedia v zborovni, nemajú záujem ani odvahu niečo povedať. „Žijem v hladovej doline, stačí, že sa raz ozvem na porade a letím,“ dostali sme mail počas štrajku.

Prišiel čas, kedy je potrebné toto nezdravé prostredie zmeniť. Vyrovnať vzťahy, kompetencie, úlohy a zodpovednosť na všetkých. Zmeniť moc nad druhými na moc s druhými. Že zriaďovateľ bude pozývať riaditeľov na úrad s hlbokým rešpektom a úctou. Že minister bude aktívne vyvolávať organizáciám, ktoré ho kritizujú, aby sa s nimi mohol stretnúť a počúvať ich. Že generálni riaditelia na ministerstve budú s horlivosťou slúžiť svojim kolegom a riaditeľom po celom Slovensku. A potom jedného dňa prídete do zborovne školy na poradu a nezistíte, kto z nich je riaditeľom. Porada nebude trvať 4 monologické hodiny a nebudete odchádzať so zovretým hrdlom.

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna zborovňa, kde smiech je najčastejším vyjadrením nálady pracovníkov, káva a sedenie v kruhu, horlivá diskusia i protichodné názory. Rešpektujúca a hlboko láskavá osobnosť riaditeľa, ktorého bežne neodlíšite od ostatných zamestnancov. Pravidlá fungujú nie kvôli strachu, ale pramenia z hlbokej slobody a osobnej chuti každého byť zodpovedný, lebo sa cíti spoluvlastníkom práce. A toto nie je rozprávka, je to moja aktuálna „zborovňa“, v ktorej žijem. Chvalabohu, takýchto „zborovní“ je viac.

Slovenská komora učiteľov po najväčšom štrajku učiteľov v r. 2016 začína jeden zo svojich ďalších projektov – Podpora demokratizácie v školách. Zmena kultúry fungovania a riadenia školy je jedna z najťažších úloh, ešte ťažších ako zvýšenie platov. Stáročia sme boli hierarchicky a mocensky nastavení. Je čas to zmeniť a tak príkladom dospelých vytvárať to najzdravšie prostredie pre žiakov, prevenciu pred šikanovaním a extrémizmom, slobodné a otvorené, kriticky mysliace prostredie pretekajúce od zborovne, ba od ministerstva až do každej žiackej triedy.

Podeľte sa a napíšte nám na demokracia@sku.sk, ako žijete vy vo vašej škole.

Viktor Križo

člen správnej rady SKU pre demokratizáciu a participáciu v školách

14.októbra 2020 o 17:00 sme pre Vás pripravili úvodnú online diskusiu o demokracii na školách s hosťami profesorom Labáthom a dr. Dončevovou. Sledovať ju budete môcť LIVE cez Facebook stránku SKU.

Projekt „Podpora demokratizácie v školách“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.