SKU

Dnes je možné s istotou konštatovať, že výber témy bol vzhľadom na jeho stranícku príslušnosť a závažné obvinenia viac ako odvážny. Žoviálny prejav s poľutovaniahodným obsahom v pdf formáte už na internete nie je k dispozícii, ohlasy naň áno. Slaboduchý prednáškový zámer napokon vyznel nielen ako výsmech odborníkov, v ktorých spoločnosti sa ocitol, ale aj inteligentných slovenských detí a ich rodičov. Nehovoriac o učiteľoch a učiteľkách, ktorí by podľa rétoriky pána Kažimíra mali byť vďační za to, že sú vďaka hanebne nízkym platom ušetrení od skazenia charakteru. Z kvázipsychologickej sondy pána Kažimíra nie je jasné, či kazia neadekvátne vysoké platy charaktery politikov a iných ctihodných profesií, no početné korupčné a inak patologické kauzy jeho straníckej družiny sú zrejmým dôkazom. Monológ o tom, že kradnúť sa nepatrí a s „veľkými“ peniazmi sa treba vedieť solidárne podeliť naznačuje, ako hlboko autor podcenil mentálnu úroveň nielen samotného auditória, ale aj veľkej časti krajiny. Ostáva veriť, že pán Kažimír má už jasno v rečníckej otázke, ktorú si pred deťmi položil: prečo majú ľudia peniaze tak radi a uprednostnia ich pred inými hodnotami? Keďže podľa jeho slov, peniaze samé o sebe nie sú zlé a nie sú zlí ani ľudia, ktorí majú peniaze radi. Dôležité je, ako sú peniaze získané – či prácou alebo krádežou.. Bonmotom sebaprezentácie „ministra peňazí“, ako sa nazval, však ostane charakteristika jeho práce – stráženie každého jedného eura, aby malo Slovensko dosť peňazí pre učiteľov, sestričky, športovcov, mamičky aj starých rodičov, ktorí už nemusia pracovať, lebo im štát dovolí oddychovať. To vážne.

Európska komisia zverejnila 5. júla 2022 výsledky prieskumu v oblasti platových podmienok učiteľov. Dáta boli zozbierané v spolupráci Eurydice a OECD/NESLI v 39 školských systémoch. Ide o porovnanie reálnych platov učiteľov v jednotlivých krajinách – doteraz boli údaje v prieskumoch OECD za Slovenskú republiku skreslené o platy vedúcich zamestnancov v školstve. Komparácia aktuálnych dát z rokov 2020/2021 (záverečná správa bude zverejnená v októbri 2022) ukazuje, že priemerné ročné hrubé reálne platy učiteľov v štátnych základných školách napríklad v Rakúsku dosahujú 52 526 eur (priemer pre všetky sledované vekové kategórie 25 – 64 rokov), v Česku 20 086 eur, na Slovensku 17 938 eur. Ročný plat začínajúceho učiteľa v základnom školstve je v Rakúsku 39 172 eur, v Čechách 14 789 eur a na Slovensku 10 980. Kým v Rakúsku sú požadované minimálne predpoklady na výkon práce začínajúceho učiteľa bakalársky trojročný stupeň vzdelania ISCED 6 + 1 ročný úvodný program, v Čechách a na Slovensku sú požiadavky výrazne prísnejšie (požaduje sa magisterský päťročný titul ISCED 7 a pedagogická kvalifikácia, resp. magisterský titul z pedagogiky ISCED 7). Ďalšie roky pedagogickej praxe rozdiely v platových podmienkach ešte zväčšujú – po 15 rokoch pracovných skúseností dosahujú základné platy učiteľov v  Rakúsku 47 041 eur, v Česku 16 427 eur, na Slovensku 12 642 eur ročne. Priemerný počet rokov na dosiahnutie najvyššieho platového ohodnotenia je v Rakúsku 34 rokov, v Česku 32, na Slovensku 40 (!) rokov.

V prípade verejného vysokého školstva sú platové podmienky ešte úbohejšie ako na základných a stredných školách, hoci požiadavky na pracovný výkon sa znásobili podľa vzoru renomovaných univerzít – a rozpočet sa znížil. Verejné vysoké školy sú hračkou v rukách 22. ministra, ktorý namiesto sľubovaných zmien na zlepšenie pracovných podmienok učiteľov, pedagógov, odborných a nepedagogických zamestnancov investuje čas a energiu do sebaprezentácie na sociálnych sieťach. Odborná sebareflexia, zodpovedné spolurozhodovanie  či otvorený dialóg s odbornou verejnosťou sú nakoniec vždy prevalcované expertnými experimentmi za zatvorenými dverami. Slovenskí študenti odchádzajú naďalej do Čiech a ešte ďalej, hoci víziou zo Stromovej bolo úniku mozgov zabrániť. Je vysoko pravdepodobné, že exodus bude naberať na intenzite, keďže vďaka bezhlavej a nesystematickej redukcii zaniknú mnohé špecifické akademické pracoviská a štúdium „nemainstreamových“ študijných programov bude možné iba za hranicami. K nim sa vo veľmi blízkej budúcnosti pridá aj štúdium pedagogiky a andragogiky, ktoré nemajú spoločenskú podporu a sú vnímané ako odborne nenáročné, spoločensky málo prospešné a prakticky ľahko dosiahnuteľné.

Absolventi učiteľstva a pedagogiky odchádzajú pracovať do iných profesií (ktoré často nevyžadujú vysokoškolské štúdium), pretože z platu učiteľa sa nedá slušne žiť, takže investícia do ich štúdia nemá adekvátnu návratnosť. Edukácia detí a dospelých nie je vnímaná ako umenie, ale ako služba. A hoci zdravý rozum káže, že jednoduchšie je problémom predchádzať (ako ich potom riešiť), spoločenskú podporu a vážnosť požívajú vedy, ktoré majú intervenčný charakter (psychológia, sociálna patológia, medicína či právo), kým vedy s preventívnym charakterom sú na okraji záujmu (pedagogika, andragogika, filozofia a pod.). To je zrejme odpoveď, prečo je ľudstvo neustále na okraji priepasti.

Keď pred viac ako 30 rokmi vyspevovala Darina Rolincová „Ak raz budem učiteľkou“, málokto mohol tušiť, že učiteľskú profesiu čaká taký potupný úpadok. Každá druhá túžila stať sa učiteľkou, pedagogické školy boli pre mnohých nedosiahnuteľným snom. Koho by už dnes napadla väčšia blbosť ako stať sa učiteľkou? Okrem toho, že nízke finančné ohodnotenie znamená nízky spoločenský status a všeobecné pohŕdanie, znamená tiež absenciu ekonomickej nezávislosti jednotlivca, neschopnosť zabezpečiť slušný životný štandard pre rodinu a v dôchodkovom veku odkázanosť na pomoc druhých. Nízka prestíž profesie je tiež dôsledkom nezáujmu mladých ľudí o štúdium učiteľstva a prácu učiteľa, čo znamená nedostatok učiteľov v školách. Najmä dobrých mladých učiteľov a učiteliek. Súčasne nastáva stále intenzívnejší odchod učiteľov zo škôl do iných profesií. Samozrejme, najmä dobrých učiteľov a učiteliek.

Učitelia na Slovensku sú viac ako 30 rokov smutnými klaunmi politických hier, ktorých dôsledok pocítia slovenské deti. Účinná rekonštrukcia školstva alebo iba ďalšia reformná búrka v náčiní určenom pre náhle vykonanie biologickej potreby? To ukáže veľmi, veľmi skorá budúcnosť.

Plnú zodpovednosť za to, v akom stave je slovenské školstvo dnes, nesie 21. predchádzajúcich ministrov a ich straníckych šéfov. A tiež ľudia, ktorí im to umožnili. Každý volič, ktorý nevolil či volil nezodpovedne. Nikto nedokáže zmeniť 30 – ročný úpadok za 4 roky – najmä, ak sa o to ani nepokúsil.

Silvia Dončevová

Katedra pedagogiky a andragogiky

Filozofická fakulta Univerzity Komenského